Domáci hudobný extrém ponúkne nahrávku, aká sa do mantinelov tradičných žánrov nehodlá zmestiť, skutočne len raz za čas. Máme death metal, solídny, ešte stále tu je, aj keď sa scéna značne scvrkla a prevažne je (hudobnícky aj fanúšikovsky) v réžii ľudí v strednom veku. Mladá generácia je skôr tam, kde to končí na –core, ale za ABYSS ABOVE či SINNER SELF buďme radi. Grind bol u nás odjakživa skôr „neveľký, ale bojovný“, nahrávky, ktoré si zaslúžia pozornosť, sa z času na čas objavia. Vybuchol black metal, niektorí ho hrajú dobre, iní hlavne sršia sebavedomím a sebapreceňovaním, ale toto „najvyššie metalové umenie“ má proste svoje sprievodné úkazy. (Paradoxne sa v tomto žánri vo svete najviac chytil spolok, ktorý je totálne retro.) Doom metal, hm, napadajú mi SAMSARA, DOOMAS a APRIL WEEPS, otázkou je, či tých tretích možno zaradiť k extrému, to už po tej škatuľke môžu pokukovať aj romantici GLOOM.

 Všetko tradičné žánre, ktoré majú tridsiatku väčšinou dávno za sebou. Príklady nejakého experimentálnejšieho prístupu sa hľadajú ťažko, pár si pamätám a je celkom škoda, že niektorým sa nedostalo väčšieho docenenia, aby som nechodil ďaleko, album „Polis Rouge“ od REMMIRATH ma bavil. Nejaké veci s elektronikou remixli THORWALD, inak sa po novom veľa tých, ktorí to chcú „trochu inak“, väčšinou zapletie do „post“ pavučín a nakoniec je všetko na jedno kopyto. Našťastie, keďže sociálne siete môžu – by ste neverili – slúžiť aj na iné veci ako zdieľanie najbohapustejších kravín a masturbáciu nenávisti, som sa dozvedel o projekte, ktorý je aj extrémny, aj taký „tohto je tu fakt pomenej“.

VLADO BUSTER funguje na východe a aktuálne EP je v poradí piatou nahrávkou. Na „Choleric Thoughts...“ Vlado dodal vokály, basu, živé aj programované bicie, sampling, aranžoval, nahrával a vôbec všetko štúdiovo ošetril, s gitarou a ďalšími vokálmi priložil ruku k dielu Mr. H. Nahrávka má necelých 15 minút, je na nej šestnásť skladieb (na Bandcampe jedenásť), z čoho sa dá dedukovať, že pôjde o hukot „len pre extrémne uši“. V niektorých momentoch znie ako tunajšia odpoveď na šialených grindových hlukárov AGORAPHOBIC NOSEBLEED, ale celkovo je tento mix hlukov a hudbe aspoň sčasti podobných postupov o dosť pestrejší. Útržkami z filmov sú poprekladané kompozície, v ktorých pri zrážkach explodujú častice cyber/noise/grindu, industrialu, elektroniky aj agresívneho hard coru. Gitara hrá niekedy veľmi metalové riffy, sem-tam pokleslé melódie a atmosféry, že som si spomenul až na RAISM, niektoré zvuky sú ako z počítačových hier a hudobnú šialenosť dopĺňajú zúrivé, maniakálne, často rôzne poskresľované vokály. Aj tie sú niekde inde ako tie ukŕkané a krochkajúce u záležitostí typu ELITE DRUG DEALERS. Vzhľadom na dĺžku kompozícií si každú vzorku použitých žánrov užijete len chvíľku a už ju vystrieda ďalšia.

Je to vcelku zloba a pustiť ju rockovému aj metalovému človeku-miliónu, s preklínaním a pobúrením slušného človeka, ktoré neomrzí, celú vec zahodí. Mňa osobne nahrávka baví, bodovať ju nejdem, ale ak by mi pripadala ako nezmysel, sotva by som si našiel čas na to, vypočuť si všetko, čo pod názvom VLADO BUSTER na Bandcampe je. Celkom prekvapujúco – a možno ani nie – sa takto hudba mrzačí už len na predošlom singli a ďalšie tri výtvory sú úplne o inom. Atmosféry, ambiencie, vyslovene snové plochy, „elevator music“ a v neposlednom rade aj svojské narábanie s „odkazom slovenskej populárnej hudby“ na viacerých miestach.